Peruánsky naháč je psie plemeno pochádzajúce z Peru, ktorého charekteristickým znakom je absencia srsti na väčšine tela. Bezsrstnosť je spôsobená mutáciou génu FOX13 na 17. chromozóme. Gén ovplyvňuje vývoj srsti aj zubov v priebehu embryonálneho vývoja. Okrem absencie srsti, peruánskym naháčom môžu chýbať premoláre alebo stoličky. Peruánsky naháči sú heterozygotní a tak sa vo vrhu môžu narodiť aj osrstení psi, ktorí sú od roku 2013 zaradení do chovu (ak spĺňajú štandard) a môžu sa zúčastňovať výstav.
Telesná teplota naháčov je rovnaká ako u iných plemien, pohybuje sa od 37,5 až 39 stupňov Celsia, čiže je vyššia než u človeka a preto ich používali Inkovia, Mayovia, Aztékovia pri liečbe reumatických chorôb. Peruánsky naháč (Peru) a Mexický naháč - xoloitzcuintle (Mexico) sú tak podobní, že ich mnohí ľudia často nedokážu od seba vôbec rozoznať. Predpokladá sa, že obe rasy majú spoločný pôvod alebo jedna rasa pochádza z druhej.
Historické pramene hovoria o pôvode peruánskych naháčov rôzne. Sú známe tri teórie. Prvá z nich sa domnieva, že sa naháči do Peru dostali spoločne s africkými nomádmi, druhá hovorí, že s čínskymi prisťahovalcami v prvej polovici 19. storočia a tretia teória predpokladá príchod psov, sprevádzajúcich človeka pri jeho migrácii z Ázie na obidve americké kontinenty, cez Beringovu úžinu.
Vzhľadom na obtiažnosť vykonávania archeologických výskumov na dnešnom území Peru (kvôli ťažko prístupným andským masívom a mnohým zemetraseniam) sa musíme spoliehať na pramene, ktoré pochádzajú od španielskych kronikárov, ktorí zasa vychádzali z tradičného ústneho podania inckej verzie dejín. Tie sú plné legiend, záhad a mýtov. Španielský kronikári z polovice 16. storočia, píšu o „nahých psoch“ chovaných inckou šľachtou. Nejviac oceňovaní boli psi so svetlou kožou. Aby na slnku nestmavla (peruánsky naháč sa totiž môže na slnku opáliť až spáliť rovnako ako človek), cez deň ich chovali v tmavých miestnostiach a von ich púšťali iba v noci. Je možné, že pôvod používaného mena Mesačný orchidejový pes (Inca Orchid Moonflower Dog) vznikol práve v tejto súvislosti. V súčastnosti už máme okrem domnienok aj určité dôkazy v podobe zobrazení na keramike rôznych civilizácií predinkovskej doby (Vicus, Mochica, Chancay, Chancay pod vplyvom Tiahuanacoide a Chimu). V mnohých prípadoch naháč vytlačil pumu, hada alebo sokola (najmä v kultúre Chancay). Z týchto zobrazení môžeme vyvodzovať, že naháč sa objavil v priebehu archeologického obdobia známeho ako tzv. predinkovská doba, teda medzi 300 rokmi pred Kristom a 1400 rokov po Kristovi.
Na základe archeologických výskumov predkolumbovských kultúr 12. júna 1985 požiadala peruánska kynologická organizácia mezinárodnú organizáciu FCI o zaregistrovanie štandardu PENA, do tej doby označovaného ako Peruvian Inca Orchid, Inca Orchid Moonflower Dog alebo Inca Hairless Dog. A tak toto zvláštne plemeno dostalo oficiálny názov Perro sin Pelo del Peru.
zdroj: https://cs.wikipedia.org/wiki/Peruánský_naháč
